This War of Mine: Desková hra

hodnoceno 512x (Seznam vlastníků)

Marin, Zlata a Katia

Autor: Rasticek | 4 hodiny 15 minut | 21.6.2020 | 3

Hra: This War of Mine: Desková hra

Hráči: Rasticek

Vojna v Pogorene trvá už príliš dlho. Zdá sa však, že sa pomaly blíži ku koncu. Marin, Zlata a Katia sú o tom úplne presvedčení. Stretli sa náhodou v jednom polorozborenom dome a rozhodli sa prežiť až do konca spolu. Život je v týchto dňoch náročný, plný nástrah a ťažkých rozhodnutí. 

V prvý deň sa Zlata a Katia vybrali prehľadať okolie. Marin ostal na stráži. Prehľadávanie bolo vcelku úspešné, našli jedlo, pár súčiastok, kávu, ba i rozbitú pištoľ. Natrafili však aj na skupinu vojakov, ktorí sa rozhodli ich navštíviť. 

Nasledujúce ráno sa dozvedeli, že sa na nich chystajú dva nájazdy. Skupina vojakov zo včera sa však čoskoro objavila ako sľúbila, rozvalila sa v dome, našťastie vojaci nikoho nezranili, dokonca zabránili prípadným nočným nájazdom. Pred úsvitom bez pozdravu odišli. Zlate a Katii sa podarilo priniesť opäť jedlo, dokonca aj guľku, a keďže Marin opravil pištoľ, na hliadke bol naozaj neporaziteľný. Okolie sa však pravdepodobne dozvedelo, že ich vojaci už opustili a dva nájazdy ich neminuli. Marin ich našťastie zvládol. Pri prehľadávaní však dievčatá opustilo šťastie a okrem noža nepriniesli takmer nič. V dome zavládol hlad. 

Navyše udrela tuhá zima a mráz zachádzal až za nechty. Všetkých sa zmocnilo zúfalstvo. Zlata postavila stoličku a pri dobrej knihe všetci trochu pookriali. Katia navrhla prieskum Starého mesta. Marin sa vzdal pištole, ktorú dievčatá výhodne predali a keďže v Starom meste našli hotový poklad, priniesli veľa jedla a sekeru. Už bolo načase, pretože ich začali sužovať choroby. 

Ďalší deň našli balík, v ktorom bola humanitárna pomoc. Poslala ho manželka s dcérou svojmu manželovi,  ktorý ostal v meste. Zlata a Katia riešili dilemu, či si balík nechať, alebo ho odniesť na druhý koniec mesta. Dojímavý list od dcérky, priložený v balíku ich presvedčil, že morálka je aj v týchto časoch dôležitá. Našli muža, odovzdali mu list aj balík. Plakal ako dieťa. Dlho sa spolu rozprávali, popíjali a spomínali, až sa zbavili zúfalstva a s ľahkým srdcom a plným batohom sa vrátili domov. Marin, ktorý na hliadke strávil noc spomienkami na vlastný život, sa tiež potešil návratu dievčeniec. 

Keďže zima začala byť takmer neznesiteľná, pustili sa do hľadania dreva. V starom dome je dreva habadej a o chvíľu už v kotli plápolal ohník, v dome bolo príjemne teplo a Marin sa akoby zázrakom uzdravil. Svet bol v okamihu krajší. 

Dni a noci plynuli takmer monotónne. Prehľadávanie prinášalo striedavé úspechy, no dievčatám sa vždy podarilo priniesť aspoň zeleninu, vodu a pár ďalších užitočných vecí. Uzdravený Marin so sekerou na stráži bol taký neohrozený, že každý nájazd končil neúspechom. 

Pokoj netrval dlho. Ubehlo 11 dní, odkedy sa stretli a čakala ich najťažšia skúška. V noci sa strhlo hotové peklo. Ozývali sa výstrely zmiešané s výkrikmi, stonanie, zúfalý plač. Marin, Zlata i Katia bojovali s nutkaním pozrieť sa von, odolali však a zostali ukrytí v pivnici. Nasledujúce ráno nastalo ticho. 

Keď vyšli na ulicu, neverili vlastným očiam. Ulice boli plné ľudí so slzami v očiach. Slzami šťastia, pretože vojna sa skončila. Akoby zázrakom prežili naši hrdinovia bez ujmy. Len Marin pociťoval slabé zúfalstvo, no pri pohľade na úsmevy Zlaty a Katii sa musel usmiať aj on. 

Čakala ich náročná úloha. Podať svetu dôkazy o zverstvách, ktoré sa v Pogorene diali počas uplynulých dní. 

Odehráno v: Poprad (Okres: Poprad)