Džungle

hodnoceno 4x (Seznam vlastníků)

Zvierací šach

Autor: springb | 2.4.2012 | 0

Hru Džungľa som poznal dávno pred tým ako sa na našom území začala vôbec predávať, a to z knihy ktorá vyšla v roku 1979 vo vydavateľstve Mladé letá. Vtedy som si hru dokonca sám provizórne vyrobil, tá kniha k tomu totiž priamo nabádala, trochu poskúšal, neskôr sa mi komponenty niekam potratili a na hru som zabudol. Spomenul som si na ňu len nedávno keď moja dcéra dosiahla vek šesť rokov a usúdil som, že by sme sa mohli skúsiť zahrať aj niečo iné ako len človeče a pexeso. Trochu som hľadal na internete a keď som zistil, že hra je dostupná, hneď bola objednaná.

Prečo práve táto hra? Som dlhoročný aktívny šachysta a táto hra má prívlastok džunglový, alebo tiež zvierací šach. Keď je človek dlhé roky postihnutý jednou a tou istou hrou, tak ho automaticky priťahuje všetko, kde sa jej meno čo i len spomenie.

Hra vzbudila veľký záujem u mojej dcéry už pri rozbaľovaní, musel som ju odháňať preč aby som mohol hru v kľude skompletovať a pripraviť. Pravidlá sú veľmi jednoduché, dieťa ich rýchlo pochopí a hra sa môže začať. Dcéra má hru veľmi rada, rada sa ju opakovane hráva, často sa pýta na ňu a to aj vtedy, keď ju nemá na očiach a je odložená v skrini. Musím priznať, že ja túto hru nemám moc rád, teda aby som bol presný, nemám ju rád vôbec.

Keď sa rodič hrá so svojím dieťaťom je jasné, že to robí hlavne preto aby dieťa zabavil a tiež chce v ňom rozvíjať rôzne dobré vlastnosti ako fantáziu, predstavivosť, odhad, predvídavosť, logické myslenie a čo ja viem čo všetko ešte. Ale predsa pri hre sa chcem trochu baviť aj ja! Keby som chcel, každú jednu partiu dcéru poľahky porazím, čo by nebolo nič zvláštne, to asi pri viacerých hrách, ale keď chcete nechať dieťa vyhrať, a to vo viac ako polovici prípadov musíte urobiť, ak nechcete dieťa úplne otráviť, tak je to v tejto hre doslova problém. Nadriete sa ako kôň a vytečú vám všetky nervy kým dieťa privediete k tomu aby vás porazilo.

Raz sa mi stalo v jednej partii, dcére som priam vydláždil cestu k výťaztvu, dvoj-ťahovo mohla partiu hneď ukončiť svojím výťaztvom, ale neurobila to. Keď som sa jej opýtal prečo neťahala svojím zvieratkom sem a sem a mohla hneď vyhrať, tak mi povedala, že ona ešte chcela bojovať so zvieratkami. Ako by cieľ hry "vstup do súperovho brlohu" nebol pre dieťa dostatočne atraktívny. Inak niečo podobné som zažil so svojím synom pred desiatimi rokmi keď som ho učil hrať šach. Lietať po šachovnici s figúrkami a vyhadzovať sa, to áno, to sa mu páčilo, ale keď som mu povedal "Poď ideme hľadať ako by sme kráľovi dali mat" tak to nie, to mu nebolo po chuti.

Hru, ale rozhodne nezatracujem a ani nevylučujem to, že som niekde ja urobil chybu. Odložená je v skrini na tajnom mieste, nechám ju tam postáť nejaký rok a potom ju znovu vytiahnem. Rozhodne ešte dostane druhú šancu. Ešte taký poznatok na záver. Hru som pár krát skúšal hrať so svojím bratom ktorý je značne skúsený hráč moderných hier. Pokiaľ ani jeden z nás neurobil fatálnu chybu, ako hrubé prehliadnutie, alebo chvíľková slepota, tak partia vždy skončila remízou opakovaním ťahov. Viac sme túto hru ani spolu nehrali. Koniec koncov, je to hra určená pre deti a deťom sa páči, a to veľmi :D