Arkham Horror

hodnoceno 1150x (Seznam vlastníků)

Scenario 3 - Reichenbach's Curse

Autor: forester | 1 hodina 0 minut | 6.10.2011 | 0

Hra: Arkham Horror + Arkham Horror: Dunwich Horror, Arkham Horror: Innsmouth Horror, Arkham Horror: King in Yellow, Arkham Horror: Kingsport Horror, Arkham Horror: Prokletí temného faraona, Arkham Horror: The Black Goat of the Woods, Arkham Horror: The Lurker at the Threshold

Hráči: bobble, forester, Heart_McBlue

Prastarý:

Počet vyšetřovatelů:

Výsledek:

Pred pár dňami:

Bola to pomerne chladná noc a všetky hviezdy sa schovávali za mrakmi. Sem tam preletel kus papiera po zemi, ktorý bol osvetlený obrovskou reklamou svietiacou na červeno. Bežný okoloidúci by si pomyslel, že osvetľuje verejný dom a nebol by ani moc ďaleko od pravdy. Reklama patrila jedálni do ktorej nevstupovali vždy tí najčestnejší a najpriateľskejší občania mestečka Arkham a podľa toho bola prispôsobená aj obsluha.
V kútiku tejto jedálni sedel zahalený muž v klobúku. Aj keď sedel priamo pod svetlom nebolo mu dobre vidieť do tváre. Už sa tu pár krát zastavil a nebol jedným z najlepších zákazníkov. Mal na hlave klobúk, ktorý si nikdy nedával dole. Ani keď prišiel premočený ako myš a voda mu z neho stekala rovno na poznámkový blok. Ten záhadný blok, ktorý nikdy nepustil z ruky a keď sa niekto priblížil, tak ho nenápadne zakrýval aby nikto nevidel čo tam píše.
„Už ste si rozmyslel, či niečo chcete?“ spýtala sa čašníčka Corva a nahodila nepríjemnú grimasu.
„Účet, už pomaly pôjdem“, odvetil pokojným hlasom.
Kým sa vrátila so zdrapom papiera na ktorom bolo niečo načmárané nečitateľným rukopisom Corv dopísal poslednú vetu a schoval si zápisník do náprsného vrecka vo svojej starej veste. Vzhľadom k tomu, že nedokázal prečítať ani sumu a obsluhe nebolo poriadne rozumieť, rozhodol sa zaplatiť päť dolárovkou. Aj tak bude potrebovať drobné na vlak. Keď dostal svoj výdavok väčšinou v centoch ako očakával, nechal slušný tringelt a vybral sa k východu.
Cesta na stanicu nebola až tak dlhá, ale v tomto meste v kombinácií s nocou pomerne nebezpečná. Vedeli to všetci občania a preto nikomu nebolo čudné, nosiť so sebou nože a pištole. Dokonca aj malé deti, ktoré vyzerajú, že ešte len navštevujú strednú školu chodia ozbrojené od hlavy až po päty. V tomto meste naozaj neviete, čo vás môže prekvapiť.
Corv išiel rýchlejšou chôdzou, nakoľko vlak mal odísť o necelú pol hodinku a zatiaľ nemal zakúpenú miestenku. Nevšímal si okoloidúcich chodcov a ani mu nebolo čudné, že všetci kráčajú tým istým smerom. Už bol takmer na Northside, keď započul podivný, ale pre neho už tak známy zvuk. Zvuk, ako keby udierali blesky vo veľkej rýchlosti, ale stále na to isté miesto a následne za tým bolo až nepríjemné ticho. „Sakra“, bolo jediné čo sa zmohol povedať pred tým, ako zabudol na vlak a rozbehol sa za novo otvorenou dimenzionálnou bránou.

* * *

„Čo sa to robí?“, kričala počas úderov bleskov Patrice na Daisy.
„Neboj sa, bude to v poriadku“, odvetila Daisy, a hľadala zdroj bleskov.
Blesky boli všade. Udierali do lámp ktoré zhasínali a znova sa zapaľovali, kopírovali telefónne káble a odtiaľ preskakovali na kovové rímsy okien okolitých domov a niektoré dokonca zasiahli aj okoloidúcich chodcov, ktorý tento jav ani neregistrovali. Tak náhle ako to všetko začalo to aj skončilo. Stromy sa jemne pohybovali vo vetri, svetlá na uliciach znova svietili plynulým svetlom a príšerný hluk, ktorý takmer trhal ušné bubienky ustál.
„Si v poriadku?“, spýtala sa Daisy a sklonila sa k Patrice schúlenej pri stene obchodu s magickými vecami.
„Čo to bolo?“, váhavo sa opýtala Patrice.
„Nie som si presne istá, ale mám tušenie. Poď, musím to vidieť“, odpovedala Daisy a vybrala sa smerom do lesa. Patrice chvíľu váhala, ale napokon sa rozbehla za Daisy. Kráčali bok po boku neisto lesnou cestičkou a jediné ich svetlo robili hviezdy a mesiac ktoré občas vykukli z pod hustých oblakov. Ako sa približovali k miestu odkiaľ vychádzali ich neistotu začal podporovať ďalší zvuk. Ako keby priamo na nich letel roj včiel.
„Vráťme sa“, navrhla potichu Patrice, ale nečakala, že ju Daisy vôbec počúvne.
„Myslím, že máš pravdu“, odpovedala Daisy na prekvapenie Patrice.
Otočili sa a začali kráčať rýchlou chôdzou preč z lesa, ale zvuk roja ich stále prenasledoval. Patrice bola prvá ktorá sa rozbehla, ale Daisy neváhala ani sekundu a začala bežať za ňou. Popri praskaní konárov, ktoré lámali ako sa snažili skrátiť svoju cestu von cez nevyšliapané chodníky ich príšerný zvuk stále prenasledoval. Ale už to nebol len bzučavý zvuk. Už to sprevádzali aj mľaskavé a piskľavé zvuky, ktoré sa stále približovali.
Víťazoslávne sa dostali naspäť na ulicu Uptown. „Počuješ?“ spýtala sa Patrice. „Už to prestalo.“
„Áno. Prepáč bol to naozaj hlúpy nápad ísť sa tam pozrieť“, povedala Daisy a smutne sa zahľadela Patrice do očí. V tom momente nastal sled niekoľkých okamžikov, ktoré sa nedali poriadne ani zaregistrovať. Z lesa vybehla okrídlená príšera so štyrmi nohami a čudnými chápadlami trčiacimi z úst a skočila priamo na Daisy. V tom istom momente z poza rohu najbližšej budovy vybehol chlap v starom klobúku a hnedej veste držiaci pušku, odhodil Patrice stranou a vystrelil do znova bzučiacej príšery. Bol to presný zásah vďaka ktorému monštrum padlo stranou.
Muž pomaly pristúpil k ležiacej žene a pomohol jej vstať.
„Pathfel, Corv Pathfel. Ste v poriadku? Môžete chodiť?“ spýtal sa Corv a obzeral si zakrvavenú Daisy.
„Áno. Je to len škrabnutie.“
Otočil k Patrice, ktorá nechápavo stála opäť na nohách a v šoku pozerala na krvácajúcu beštiu. „Ospravedlňte prosím môj príchod. Dúfam, že som Vám neublížil,“ ale žena len nepríčetne hľadela.
„Nič mi nie je“, odvetila napokon a presmerovala svoj zrak na Corva. „Ďakujeme, že ste nás zachránil. Neviem čo by sme robili ak by ste neprišiel.“
To bolo po prvý krát, kedy si ženy vďaka jasnému mesačnému svitu všimli Corvovú tvár. On sa len málo pousmial a zdvorilostne prikývol. Nebol moc starý. Odhadovali mu vek okolo tridsiatky a rozhodne nevyzeral ako bojovník. Skôr ako niekto, kto sa všetkým problémom snaží za každú cenu vyhnúť.
„Viete čo sa práve deje?“ Spýtal sa Corv a prebehol si obe ženy váhavým pohľadom.
„Otvorila sa dimenzionálna brána“, odvetila Daisy na prekvapenie oboch. „Je niekde v lesoch, ale nepodarilo sa nám ku nej dostať. Táto obluda nás zahnala“, a ukázala smerom na zem, kde ešte pred chvíľkou ležala a zápasila s príšerou o vlastný život.
„Ostaňte tu. Mám s nimi už skúsenosti a viem ako ich zavrieť“, povedal Corv a podal svoju pušku Daisy. „Viete ako sa s tým narába?“
„Áno, ale čo bude s Vami?“ Spýtala sa Daisy.
„O mňa sa nebojte. Na mieste kam idem sú zbrane väčšinou zbytočné“, odvetil Corv. „A keby niečo, tak mám ešte toto“, vytiahol nôž s naleštenou čepeľou vyžarujúcou čudné, ale zároveň na oči príjemné svetlo. „Môj talizman pre šťastie“, usmial sa Corv, zasunul ho naspäť do puzdra a rozbehol sa do lesa. Obe pozerali ako jeho siluetu pomaličky pohlcuj tiene stromov až nakoniec zmizol.
„Naozaj ti nič nie je?“ spýtala sa Patrice a obzerala si Daisy držiacu si zranenú ruku snažiac sa zastaviť nepekné krvácanie. „Nemocnica nie je ďaleko.“
„Som v poriadku, ale bojím sa, že budem mať dosť škaredú jazvu, ktorá mi môže skomplikovať moje budúce rande s našim záchrancom“, snažila sa odľahčiť situáciu.
Vietor už rozfúkal skoro všetky mračná a na rozdiel od začiatku večera len málokedy nebolo vidieť mesačné svetlo. Ani jedna chlad moc nepociťovala, lebo ich stále zahrieval adrenalín kolujúci v žilách. Zrazu sa v lesoch ozval ďalší zvuk. Tento krát to nebolo buchotavé, ako blesky, ale skôr to malo zvuk ako obrovský vysávač. Bolo to oveľa kratšie ako predchádzajúci jav a oveľa menej strašidelné.
Chvíľku na to vyšiel Corv z lesov.
„Podarilo sa Vám zatvoriť bránu?“, spýtala sa Daisy.
„Áno madam. Je zavretá a zapečatená. Dúfam, že nás dnes už nič neprekvapí“, odpovedal Corv. „Naozaj ste obe v poriadku?“
„Áno. Mimochodom neviem či sme sa Vám predstavili. Ja som Daisy Walkerová a toto je moja priateľka Patrice Hatwayová“, povedala Daisy.
„Ešte raz vám ďakujeme za záchranu pán Pathfel“, nesmelo sa ozvala Patrice.
Daisy sa zapojila do konverzácie. „Môžeme Vás pozvať aspoň na kávu, alebo čaj?“
„Ďakujem madam za pozvanie, ale musím ho na teraz odmietnuť. Musím sa ešte dnes dostať do Dunwichu a jeden vlak mi už ušiel. Ak dovolíte odprevadím Vás domov, aby som sa uistil, že sa Vám cestou nič nestane a pozvanie presunieme na inokedy.“
Akurát čo to Corv dopovedal sa obloha znova zatiahla takmer v momente hrozivými čiernymi mrakmi a nastal hromový zvuk doprevádzaný bleskami osvetľujúcimi niekoľko rôznych častí mesta. Tento krát trvalo podstatne dlhšie kým sa hluk utíšil.
„Čo máme robiť?“ spýtala sa Daisy. „Mám veľa toho naštudované a viem niečo o dimenzionálnych bránach. Sám ich všetky zatvoriť nezvládnete.“
Corv váhavo pozrel na Daisy s Patrice a dal si z krku dole retiazku. „Toto je elder sign“, povedal. „Jedna z brán sa otvorila niekde pri námestí obchodníkov. Jediné čo musíte spraviť je nasmerovať elder sign na bránu a on si ju vtiahne do seba. Keď skončíte, stretneme sa v obchode na ulici Rivertown. Je to jeden z mála obchodov, ktorý je otvorený aj v noci a je to pomerne bezpečné miesto. Dávajte si pozor a za žiadnych okolností nevstupujte do brány.“
Dievčatá prikývli a vydali sa na cestu. „Dúfam, že to ešte stíhame“, povedal pre seba Corv a rozbehol sa smerom na cintorín.

* * *

„Ako je možné, že nemáte ani to! Čo v tomto zasratom obchode vlastne predávate?“, zúfalo kričal nahnevaný Bob Jenkins na postaršieho predavača drobného zrastu, ale zároveň mohutnejšej postavy. „Poznáme sa, chodím sem už dlhé roky“, povedal pokojnejším tónom. „Ste si istý, že nemáte nič ani na sklade? Môžete sa ísť prosím kvôli mne pozrieť?“
Predavač smutne prikývol, odišiel do zadnej miestnosti a nechal Boba v obchode samého. Nebol to veľký obchod. Len jedna menšia miestnosť s pár regálmi starých kníh, malý stojanček s mapami mesta a podobnými prospektami vedľa pokladne, presklená vitrínka s alkoholom v pozadí, ale to najdôležitejšie a zároveň najsmutnejšie, s prázdnym regálom v ktorom boli svojho času vystavené zbrane všetkých druhov a doby.
„Je mi ľúto pane, ale naozaj máme všetko vypredané“, vrátil sa predavač. „Nenašiel som vzadu ani vreckový nožík. Dnes sa dejú vonku čudné veci a nie ste prvý ktorý prišiel a určite ani posledný,“, dodal predavač škrábajúc sa po hlave.
Bob smutne, ale už zmierene pozeral na predavača. „Prepáčte, nechcel som byť tak moc nepríčetný, ale keby ste vedel čo sa vonku deje...“
„Nemusíte sa ospravedlňovať. Zajtra ráno očakávam novú zásielku priamo z Ruska. Príďte ráno a určite si budete mať z čoho vybrať.“
„Ďakujem“, poďakoval Bob a vybral sa pomalým krokom ku dverám.
Už takmer držal kľučku keď sa dvere rozleteli a do vnútra vbehla zakrvavená mladá žena so slzami v očiach. „Vtiahlo ju to... ju to vtiahlo“, opakovala stále dokola.
Obaja na ňu najskôr chvíľku nechápavo pozerali a napokon jej predavač ponúkol stoličku spoza pultu na ktorej sedáva keď si číta ranné noviny. „Prosím, sadnite si a povedzte nám čo sa stalo.“
Patrice stále stála na mieste a obzerala sa po obchode s nepríčetným pohľadom. „Corv, musím nájsť Corva“, zrazu zo seba vychrlila chcela odísť.
Bob sa jej postavil pred dvere. „Radi Vám pomôžeme, ale prosím najskôr sa posaďte a trochu si odpočiňte“, povedal Bob a ukázal na stoličku.
„Ale Corv je teraz jediný kto mi môže pomôcť. Musím ho nájsť.“
Podľa Bobovho pohľadu a postoju usúdila, že túto hádku s ním nevyhrá a v osobnom súboji ho nepremôže. Napokon prikývla a sadla si.
„Ste celá od krvi. Čo sa Vám stalo?“ pokračoval Bob.
Až vtedy si Patrice uvedomila, že je celá oprskaná krvou, ale nepamätá sa, že by bola jej. Snažila sa rozpomenúť, že čo sa stalo, ale v hlave sa jej premietali stále tie isté obrazy ktoré nevedela popísať.
„Napite sa, pomôže Vám to“, povedal predavač a podal Patrice pohár s whisky.
Dvere na obchode sa pomaly otvorili a do miestnosti vošiel chlap v klobúku. Keď Corv zbadal Patrice hneď pribehol ku nej a vyzvedal či je v poriadku a čo sa stalo.
„Ja neviem presne“ , povedala Patrice. „Boli sme pri bráne ako ste povedal, ale Daisy sa chcela pozrieť lepšie. Chcela ju preskúmať. Hovorila som jej aby tam nechodila, že máme spraviť niečo iné. Ja som jej to hovorila, ale ona ma nepočúvla. Nikdy ma nepočúva. A potom... potom už len krik“, rozplakala sa Patrice a cez slzy v očiach pokračovala v rozprávaní. „Už len krik a z brány vytreskol prúd krvi. Myslím, že Daisy...“, nedokázala dokončiť vetu.
Corv ju objal a nežne jej hladil vlasy. „To bude v poriadku. To ešte nič nemuselo znamenať. Tie brány vedú do iných svetov a v nich sa deje veľa čudných vecí. A navyše Daisy o nich vedela. Poznala ich, takže je dosť možné, že cez bránu dokázala prejsť.“
Patrice pozrela Corvovi do jeho úprimných očí a zase mala to, čo dnes už niekoľko krát stratila. Nádej, že všetko bude opäť v poriadku.
Ale tento pocit netrval večne. Ozvalo sa ďalšie búchanie hromov a mesto sa znova ožiarilo záplavou bleskov. Netrvalo to tak dlho ako predtým, ale bolo to doprevádzané ešte ďalším zvukom. Strašidelným zvukom z ktorého behal mráz po chrbte a stavali sa chlpy na celom tele. Ako keby zranené zviera a jeho hlas znásobený niekoľko tisíc krát.
Bob, Patrice a Corv vyšli pred obchod pozrieť sa, čo sa deje. Predavač za nimi zamkol dvere, ale to už ich netrápilo. Už všetci traja kráčali smerom ku zvuku.


Súčasná noc:

„Tu je ešte jeden“, zakričal Joe na ostatných. „To je Corv!“
Lili bola prvá, ktorá dobehla k bezvládnemu Corvovému telu. Neváhala ani sekundu, odhodila zo seba bundu a začala s oživovaním. Fúkal silný vietor, ktorý stále hádzal jej neposlušné čierne vlasy do tváre. Ostatný len smutne pozerali na dobitého mŕtveho priateľa. Už nebolo nič, čo by pre neho mohli spraviť.
Mandy si kľakla k Lili a prehodila jej vetrovku cez ramená. „Lil prestaň, už ho nezachránime.” Povedala so slzami v očiach, ale jediné čo Lili počula bol piskot vetra prerušovaný buchotom jej vlastného srdca.
Trvalo ešte dobrú chvíľku pokým to Lili vzdala. S uplakanými očami, ale s nádejou v hlase sa otočila k Mandy. „Ja to nedokážem, ale ty áno. Veď ty vieš vrátiť čas! Nie raz si nás takto zachránila!“
Po tejto vete sa upreli všetky oči na Mandy. Bola to posledná nádej ako zachrániť Corva. Toho Corva, ktorý takmer obetoval svoj život, len aby ochránil ich mesto. Mesto, v ktorom sa nikdy nič dobré nestalo a všetci vedia, že najlepšie by bolo, aby sa nikdy ani nepostavilo. Ale predsa to bolo ich mesto a on bol len obyčajným cudzincom, ktorý išiel okolo.
„Ale to je niečo iné“, odvetila Mandy. „Dokážem vrátiť len pár sekúnd, ale Corv... on tu je už...“ nedokázala to ani dopovedať.
Nastala ďalšia chvíľa ticha. Tento krát ju neprerušili žiadne prírodné živly, ale Charlie. „Sakra, tak vedieť, čo sa to tu do riti stalo a prečo nás nezavolal“, obzerajúc sa po povyvracaných stromoch a porozbíjaných domoch.
Mandy pomohla Lili vstať a pomali kráčali na neďalekú lavičku, alebo to, čo kedysi bolo lavičkou. Len Mandy vedela ako sa teraz Lili cíti. Ostatný si to asi neuvedomili, ale dievča, ktoré vyrastalo celý život s mníchmi, ktorých považovalo za svojich bratov a teraz stretla muža čo zasvätil svoj život písaniu namiesto boju. Cestoval krajinami a spoznával nové kultúry. Bol spoločenský, šarmantný a pre Lili určitým spôsobom neodolateľný. A Lili pre Corva? Dokonalá kráska vychovaná k boju s pradávnym zlom? Keby aj ostatný boli trošku pozornejší videli by, ako to medzi nimi iskrilo.
Joe sa skrčil ku Corvovi a začal mu prehľadávať vrecká. „Prepáč...“ povedal šeptom cez zaťaté zuby a vytiahol mu starý poznámkový blok. Lili zaostrila pohľad na obsah Joeovej ruky a pri pohľade na Corvov zápisník spustila plač ako ešte nikdy v živote.

Z Corvových poznámok:
Táto krajina je naozaj šialená. Pri každej veľkej katastrofe sa ľudia majú zjednotiť a navzájom si pomáhať. Tak ako to bolo napríklad v Taliansku v 1908, keď po zemetrasení a povodni zahynulo takmer 100 000 ľudí, alebo v Martinique po sopečnej erupcii, kde zahynulo takmer 40 000 ľudí. Ale tu v Massachusetts? Celé mesto ľahne popolom a v zapätí sa nájde ďalšia skupina šialených fanatikov, ktorá sa snaží vyvolať nejaké pradávne zlo.
Prikladám list od Marii Leblanc, ktorý som našiel dnes v univerzite. Keď som sa tam zastavil, prezrel som si osobné veci nášho mŕtveho profesora. Bolo to neuveriteľné šťastie, že archív ostal nedotknutý a všetky okolité miestnosti zhoreli do tla. Chcel by som si to tam ešte poriadne prezrieť, či za to nemôže niektorý z tých mysterióznych artefaktov, ktoré som tam zahliadol. Mimochodom je zvláštne, že kopu nepotrebných haraburdí, ako obsah stola po mŕtvom profesorovi, alebo nedoručené listy, ktoré prišli aj pár rokov po jeho smrti, dokážu bezproblémovo skladovať niekoľko generácií a nikomu to nevadí, ale ak stratíte lístoček z pošty, tak kópia, ktorú si poctivo odkladajú, je navždy nezvestná...
“Ak čítaš tento list som asi mŕtva (a možno niečo horšie).
Poprosila som môjho asistenta aby ho odoslal, ak sa mu neozvem viac ako týždeň. Dúfala som, že to nikdy nezájde takto ďaleko, ale si môj plán C. Moja jediná nádej na prežitie a čo je dôležitejšie, posledná prekážka pred príšerným spiknutím.
Teraz pravdepodobne rozmýšľaš nad našim vedeckým experimentom na Miskantovičskej univerzite pred rokmi. Veci sa nám vymkli z rúk, ale podarilo sa ti vtedy zachrániť veľa nevinných životov. Bohužiaľ musím ťa požiadať ešte o jednu láskavosť.
Pred pár rokmi som išla do dôchodku a rozhodla som sa presťahovať na malú farmu blízko mestečka Dunwich. Zo začiatku to tu bolo veľmi upokojujúce a príjemné. Až na posledných pár mesiacov, keď to všetko začalo...
Najskôr sa nám začali strácať zvieratá: sliepky a ovce mizli uprostred noci. Posledný mesiac už začali miznúť aj ľudia. Predovšetkým mladé ženy.
Šerif je neuveriteľne nafučaný idiot, takže som prevzala pátranie do svojich rúk. Zistila som, že sa dejú čudné veci v starom kláštore. Neskoro v noci sa tam začínajú schádzať tajomné postavy a vždy počas čarovnej hodiny sú počuť odbíjať zvony. Posledné roky sú mnísi a sestry dosť uzavretý. Niečo mi vravelo, že je to divné, tak som začala pátrať ešte hlbšie.
Začala som sa vypytovať a plánovať infiltráciu. Niekoľko týždňov som sa snažila získať ich dôveru a rešpekt až kým sa mi to nakoniec podarilo. Ale stále mi niečo taja. Idem teraz na svoje oficiálne „prijatie“ do sesterstva. Keď už budem medzi nimi pokúsim sa zabrániť tomuto spiknutiu.
Ale keďže toto čítaš, neuspela som...”
Škoda, že si tento zvláštny list nestihol profesor nikdy prečítať. Vyzerá, že to bol miestny hrdina a možno by dokázal predchádzať všetkým týmto zvláštnym úkazom. Ako to hovoril Dalong? Aké to bolo proroctvo?
“Za moje oslobodenie venujem ľudstvu dar, človeku, narodenému pri najbližšom zatmení mesiaca privediem armádu, armádu hrozivejšiu, ako čokoľvek, čo si viete predstaviť. A on ju povedie v tomto znamení.“
Armádu už sme stretli, ale kam sa stratila tá stará povestná kniha, vďaka ktorej objavitelia spáchali záhadnú samovraždu? Nemá to niečo spoločné s námesačnosťou celého mesta?
Dosť bolo písania pre dnes, ešte ma čaká náročná cesta do Dunwichu. Musím sa pozrieť, čo v tom kláštore stvárajú a navyše tá čašníčka je nepríjemnejšia ako obvykle. Neviem čo ľudia na tejto jedálni vidia.


Popis hry:

Hra začala pomerne ľahko. Vytiahli sme si úžasné predmety a nikto nemusel ísť nakupovať. Jediný kto sa mal presúvať bol Corv a bez problémov sa mu podarilo zapečatiť bránu v lesoch. Počas cesty bol ešte požehnaný a to už sme vedeli, že dnešná noc nebude naša. To bol aj okamih, kedy sa hra zvrtla. Prišiel Rumor v ktorom sme museli odhadzovať životy a stratili sme tam 3 kolá. Počas tohto sa nám prepálila brána v lesoch. Daisy Walker bola stratená v čase a priestore a prišiel ju nahradiť Bob Jenkins. Medzi tým Patrice Hatway stihla prejsť cez bránu, ale nakoľko nehodila 2 úspechy, nepodarilo sa jej ju zavrieť na prvý pokus a vďaka “námesačnosti” už druhý pokus nemala. Medzi tým ostal Bob zablokovaný v obchode a šťastie ktoré mal pri ťahaní počiatočných predmetov za Daisy ho úplne opustilo. V deviatom kole sa nám otvorila ôsma brána a prežil to len Corv. Odvážne sa vrhol tvárou tvár k nebezpečenstvu, ale nepodarilo sa mu zasadiť ani jednu ranu, umrel aj on a naše muka skončili zhruba po jeden a pol hodine.
Počas svojho pátrania Corv zistil, že za situáciu v Arkhame môže skupina fanatikov v Dunwichi, ktorý používajú temné zaklínadlá zo stratenej, záhadnej knihy, ktorá už pri jej objavení donútila spáchať samovraždu niekoľko ľudí. Snažili sa pomocou knihy vyvolať prastaré zlo a aj sa im to podarilo.

Story by Hear_McBlue

Odehráno v: Bratislava - Petržalka (Okres: Bratislava V)